Pohľad za horizont

newyork.jpg

Poznám ho viac ako 14 rokov zo služby v Kompase (TCK). V čase ekonomických turbulencií  TCK sa spolupodieľal na zachovaní našej misie. Vraví sa, že v núdzi poznáš priateľa. Marek je priateľom. Dva roky sme spolupracovali v správnej rade jednej misijnej organizácie a vždy som obdivoval jeho nadhľad. Pochádza z bývalej Juhoslávie. Je z aristokratickej rodiny, židovského pôvodu, otec pracoval v diplomatických službách.  Rodičia uverili v Krista v dospelosti, čo malo vplyv aj na život ich detí. Marek sa osobne stretol s Kristom vo svojich 17 rokoch. Vojna na Balkáne ho prinútila doštudovať univerzitu s oneskorením a s ohľadom na to, že jeho súrodenci už žili v USA, pokračoval v štúdiách na škole v Pensylvánií. Niekoľko rokov pracoval v americkej nadácií, ktorá financovala organizácie najmä sociálneho charakteru.

Počas návštevy NYC sme s Marekom strávili veľa času (najmä v zápchach), pri akejkoľvek téme hovoril faktograficky s neuveriteľným prehľadom.  V mnohom mi pripomenul žurnalistu Malcolm-a Gladwell-a a jeho knihu Outlieres. Marek má fotografickú pamäť a výnimočnú schopnosť rozumieť súvislostiam. V živote som stretol iba jedného človeka s tak veľkým rozhľadom a tak širokým srdcom. Viac než 10 rokov pracuje na Manhattan-e pre finančnú skupinu, ktorá laicky povedané robí fúzie, nakupuje firmy, a potom ich predáva. Jeho najhorší obchod bol, keď kúpil firmu za 200 miliónov dolárov. Skôr ako ju predali, skrachovala. Vraví však, že dôležité je, aby sa straty v dlhodobom meradle kompenzovali s obchodmi, ktoré prinášajú zisk.

Marek po nás prišiel, na americké pomery prekvapivo, malou Mazdou. Ledva sme do nej naložili naše kufre. Neskôr, medzi rečou spomenul, že by si mohol kúpiť top Mercedes ale nedáva mu zmysel, aby platil za niečo tak veľa peňazí a potom sa rozčuľoval, keby mu ho niekto na parkovisku odrel (čo nie je v NYC niečo nezvyčajné). Každé auto, ktoré má, sa snaží úplne dojazdiť, potom má dobrý pocit, že bolo dobre využité. Má presvedčenie, že zdravá ekonomika nemôže byť postavená na spotrebe, konzume ale na dlhodobých investíciach (napr. školstvo a veda). Pri nákupoch svoje rozhodnutia sa snaží robiť na základe potrieb, nie chcenia. (Napr. nevlastní žiadne hodinky, pretože mobil mu ukazuje koľko je hodín.) Bývajú vo štvrti v New Jersey (15 minút od NYC v prípade, že nie je zápcha). Žijú medzi obyčajnými ľuďmi, v relatívne malom dome s rodičmi svojej ženy (bývalí misionári - teológ a doktorka v minulosti slúžiaca v Kongu), s tromi deťmi a veľmi častými návštevami. V ich kuchyni som sa cítil ako u starej mamy, dosť stiesnené, všetko výdatne využívané. Interiér prezrádzal, že prednosť pred fancy zariadením má účelnosť. Preto ošúchaná kúpeľňová polica bola stále v norme. U nich doma som si uvedomil, koľko vecí máme iba pre radosť a teda naviac.

Predtým, ako sa Marek oženil, dohodol sa so svojou ženou, že budú žiť čo najjednoduchší život, nakoľko veria, že veci zbytočne zotročujú (Mt.6.19-21). Žije v presvedčení, že čím má človek menej, tým viac je slobodným. Najradšej by nič nevlastnil. Sťažoval si, ako kvôli nehnuteľnostiam svojich rodičov musí každý rok cestovať po Srbsku a Čiernej Hore a riešiť prenájmy a kadečo, čo s tým súvisí. Ak by mohol, rád by sa toho zbavil. Keď nič nemáš (teda okrem jedla, oblečenia a nejakej strechy nad hlavou) ani nemáš o čo prísť, a teda si vlastne v kľude.

K otázke, do čoho teda investujú sa vyjadril jednoducho. Vzťahy, cestovanie a s ním spojené poznávanie, vzdelávanie a zmysluplná pomoc núdznym. (Napríklad, na osobnej úrovni vedie pre záujemcov, študentov klub matematiky. Možno aj preto jeho najstarší syn vyhral americkú matematickú olympiádu.) Vraví, že v Amerike sa veľmi uprednostňujú humánne vedy (majstri esejí) a technické myslenie je vytesňované. Marek poskytuje štipendiá najmä nadaným študentom prírodných vied. V Mexiku pomáha s investíciami do sociálnej práce (oblasť zdravotníctva) a do projektov budovania infraštruktúry - recyklácia zničených asfaltových ciest a stavba nových. Všetky investície sa snaží zlúčiť s princípom: „Naučiť chytiť rybu je lepšie, ako ju len ponúknuť na konzumáciu.“.

Počas našej cesty za morom sme stretli niekoľko veľmi úspešných a bohatých mužov, kresťanov. U všetkých sme videli srdce slúžiť a zaujímať sa o druhých. U Marka sme však boli inšpirovaní najviac. Bola to dobrá lekcia o tom, že môžeme žiť jednoducho a slúžiť tým, kým sme a pritom nám ku tomu príliš veľa netreba. Veď náš poklad je u Neho.


Peter Hrubo